Tajomstvá truhlíc

 

                                                                                

Kultúru bývania som začala vnímať už od detského veku, pretože som mala to šťastie, že moja mamička k tomu mala, aj má vrúcny vzťah. Odjakživa, čo si pamätám, sme mali doma rôzne, najmä zahraničné časopisy o bývaní, v ktorých som už ako dieťa veľmi rada listovala, pozerala obrázky a predstavovala som si samu seba v tom ktorom príbytku. Už vtedy sa mi páčili skôr tie, ktoré boli už na pohľad „lúbivé“ a šlo z nich akési nepopísateľné teplo. Tento štýl preferujem dodnes a moderný minimalizmus v akejkoľvek podobe nie je nič pre mňa.

Pestrá a precízna maľba a detaily

Zhruba pred 11.-12.timi rokmi, ešte ako teenagerka, som dostala od mamky k narodeninám veľmi peknú maľovanú truhličku. Sama som si ju vybrala, v jednom obchodíku na Obchodnej ul., kde predávali nielen rôzne bytové  doplnky, ale aj pár kúskov maľovaného nábytku zo Španielska  za dosť rozumné ceny (alebo sa mi to len zdá, keďže vtedy sme mali ešte SK?  Pamätám si, že sme tam chodili dosť často „okukávať“ tieto skvosty aj vždy čo to doniesli.. Bohužiaľ, ako všetko, čo je aspoň trochu dobré, skončí, aj tento obchodík pred pár rokmi zrušili. Avšak truhlica, alebo „ládikó“ ako jej zvykneme hovoriť, je krásna dodnes a z mojej dievčenskej izby v rodičovskom dome sa presťahovala do nášho nového príbytku, ktorý si postupne s mužom zariaďujeme, a stala sa zároveň prvým kusom nábytku v ňom.

Do truhlíc si ľudia od pradávna skrývali svoje poklady. Truhlica je totiž jednou z najstarších foriem nábytku. Typická je pre ňu obdĺžniková stavba so štyrmi stenami a zdvíhacie veko. Vnútorný priestor môže byť rozdelený.   V začiatkoch niesla podobu jednoducho vydlabaného, vyhĺbeného alebo vypáleného kmeňa stromu a postupom času sa menila na umelecké skvosty, kde dominovali rôzne rezbárske a maliarske techniky, ozdobné kovania a iné dekorácie, boli na nich znázornené rôzne scény a motívy zo života, boja, príbehy z literatúry, či náboženstva. Na čelnej ploche truhly sa často krát vyskytovalo aj meno majiteľky a datovanie. V minulosti bolo ich využitie rôzne. Okrem toho, že slúžili na uchovávanie rôznych vecí (látok, zbraní, potravín, cenných predmetov, atď..) využívali sa aj ako nábytok. Truhlice boli najdôležitejším nábytkom stredovekej domácnosti. Bohatí šľachtici vlastnili stovky truhiel, ktoré slúžili  ako šatník, knižnica, stolík, pokladnica, či batožina.*

V renesančnom Taliansku sa istý druh truhlíc s názvom Cassoni využíval na prepravu vena, či svadobných darov a hovorilo sa im preto manželské truhlice. Boli to okázalé, veľké truhlice s charakteristickým vyrezávaním a veľmi precíznou maľbou v štýle fresky konštruované na cestovanie.

Truhlice Cassoni

 V 16. a 17. storočí patrila k bežnej výbave európskych žien tzv. truhlička lásky do ktorej si ukladali šperky, rôzne cennosti a dopisy. Väčšinou ich dostávali nevesty ako darček od svojich ženíchov.*

Truhlička lásky

 Význam truhlíc je široký a takto by sa dalo písať ďalej. Myslím si, že aj v dnešnej dobe majú čo „povedať“a môžu nájsť pekné uplatnenie ako strážcovia tajomstiev, ale zároveň nevšedná dekorácia.

                                   Ak ste zvedaví, čo skrýva tá moja truhlica, tak vám ju poodhalím 

       Keďže som aj hudobníčka, nachádzajú sa v nej notové poklady...

*       

Zdroj:  http://www.greydragon.org/library/chests.html

           http://oko.yin.cz/38/truhlicka-lasky/